Tlaková níž

 

 

 

                         TLAKOVÁ NÍŽ

 

 

 Náladu máš sklesnutú,

 celý deň ty iba spíš,

 chytím ruku zmrznutú,

 vinník jasný, je ním níž.

 

 Vonku leje ako z krhly,

 na sídlisku kaluže,

 úsmev z tváre tebe strhli,

 zlý to čas dnes, veruže.

 

 Od rána ťa bolí hlava,

 môže za to nízky tlak,

 dráždi ťa aj tichá vrava,

 v hlave duní, píska vlak.

 

 Zahrabaný v perinách,

 nechce sa ti vyliezť von,

 začítaný v novinách,

 sem-tam z izby počuť ston.

 

 Smutný pohľad na teba,

 na to dnešné trápenie,

 nemysliac dnes na seba,

 márne moje snaženie.

 

 Za oknom prší čoraz viac,

 sťaby prišla skaza sveta,

 ty už tíško v kúte spiac,

 z tvojich úst už neznie veta.

 

 Len tak v izbe rozjímam,

 dumám nad vlastným životom,

 na časy dávne spomínam,

 fotky kukám popritom.

 

 Na oblohe stále mraky,

 v duši mojej nepokoj, 

 útočníkmi strašné draky,

 nočná mora, daj pokoj.

 

 Vtom však náhle precitnem,

 zdá sa, už je po daždi,

 s tebou sa von ocitnem, 

 kým sa znovu zadaždí.

 

 Smutno tebe za letom,

 dážď a zima nepriateľ,

 stopka našim výletom, 

 kým slnko vyjde, tvoj priateľ.

 

 Nedočkavo počítaš

 týždne, dni aj hodiny,

 samé chyby vyčítaš,

 krivdy celej rodiny.

 

 Umúdri sa, počasie,

 ukáž svoju vľúdnu tvár,

 slnko chmáry roztrasie,

 leto, nášho žitia dar.