Smoliar

                        SMOLIAR 

 Keď sa smola lepí na päty,

 vnáša chmúrnu náladu,

 neželané úlety 

 vražedného pohľadu.

 Smoliarom už od mala 

 stal sa úplne nechcene,

 mať ho rodiť nemala,

 nešťastníka na scéne.

 Vyhýba sa zďaleka 

 hocakému riziku,

 pravda známa, odveká 

 smoliarskeho návyku.

 Sused radšej rýchlo bočí,

 ukryje sa do dvora,

 keď smoliara vonku zočí,

 bojazlivá potvora.

 Ani štipka odvahy 

 mizerného suseda,

 iba pár kíl nadváhy,

 čo sladkosti vyjedá.

 Kráča smoliar po meste 

 energickým, rezkým krokom,

 naľahko, len vo veste, 

 skúmajúc svet bystrým okom.

 Na značenom priechode 

 doňho šofér takmer vrazí,

 centimeter k nehode,

 svedkov hrôzou úplne mrazí.

 Vtom sa náhle strhne búrka,

 na nebi to rachoce,

 pri behu mu praskne šnúrka,

 smoliar v duchu rapoce.

 Premokol až do nitky,

 chudák zimou prechladol,

 volať číslo sanitky,

 nečas zdravie ukradol.

 Sotva povstal od lôžka 

 na odchod zo špirála,

 hlásiť krádež batôžka 

 nerozhodne otáľa.

 Drobnosti aj doklady 

 nenávratne stratené,

 pre zbytočné náklady 

 slasti budú krátené.

 Ťažký život chudáka 

 plný útrap, bolesti,

 lamentujúc bedáka 

 z vlastnej hriešnej povesti.