Prečo ???

 

 

 

                         PREČO ???  

 

 

 Hrôzostrašný večer v stredu 

 množstvu ľudí nedal spať, 

 ukazujúc v dušiach biedu, 

 muselo sa toto stať ?

 

 Myseľ nechce uveriť, 

 pravda to byť nemôže, 

 pravdu skúša preveriť, 

 je to fakt, nič nezmôže.

 

 Štvrtok ráno prázdno v duši, 

 oči žiaľom zaliate, 

 v tichu plaču bytosť tuší, 

 srdce bôľom prekliate.

 

 MATÚŠ, JURAJ v litroch krvi  

 dosnívali svoju púť, 

 zdesenie, či nie sú prví, 

 môj ty Bože, s nimi buď.

 

 Lomcujú mnou smútok, zlosť, 

 beznádejné zdesenie, 

 čierno-biela budúcnosť, 

 bezfarebné videnie.

 

 Vyvstávajú otázky 

 o masakru príčine, 

 nenávistné obrázky  

 tkali sen o zločine.

 

 Čo za množstvo nenávisti 

 podmaňuje spoločnosť, 

 zaslepení teroristi 

 šíria strach a bezmocnosť.

 

 Nedá sa ísť takto vpred, 

 cestou krvi, vraždenia, 

 ľudskú lásku hatí vred 

 krvavého brieždenia.

 

 Zamýšľať sa ako ďalej, 

 vo svete kde buble žlč, 

 túžba zmeniť peklo, galej, 

 sila lásky - v ľuďoch blč !!!

 

 Čože sme to my za ľudia, 

 posadnutý samým zlom, 

 keď sa teraz nezobudia, 

 preberie nás ďalší hrom.

 

 Hororu už azda stačí, 

 spoločne sa objímme, 

 nech sa v dušiach nádej zračí, 

 postavme sa statočne.

 

 Takýto akt nikdy viac, 

 mementom nám ostáva, 

 no MATÚŠ, JURAJ ticho spiac, 

 im už nádej nevstáva.