Málo slov… na to sa nezomiera.
Povedz, denníček, čo ťa trápi...
Vidím v duchu tmavý hrob.
Odlieta duša letom rýchlym
v ten krásny nadpozemský svet.
Práve dnes, pri slnovrate života
smútok zneje mi v trojbodkách...
Blúdim, prístavom nehybných člnov
veslujem, pospiatky, ako pri ústupe.
Nie sú cintoríny, kde neslobodno zaplakať!
Kráčam si tichou krajinou,
ako matica po závite stúpa mi čas.
Do dlaní rúk klesla mi hlava.
Zapíska ranný vlak
rozčesne vzduch, v modrom pyžame.
Prosím zadrž boľ! Môj anjel
nezmizol, iba stratil sa.
V inom svete nájdeme ho
a budeme s ním žiť. V raji už bol,
zase je v chladnej zemi.