Zbohom priateľ

Zbohom priateľ

Znie tichý zvon,
jeden život zaniká
klusom vraníka
cvála k hviezdam napokon.

Mladá a už vdova, meria
cestu dookola,
od bolesti oči bolia
mať tak krídla z peria.

Len tak ti život preletel
v srdci kdesi ostáva tvoj hlas,
ten cval postretne každého z nás,
zbohom buď priateľ.

V ušiach mi stále zvoní
a pravdu povediac
bojím sa ešte viac
stáda hviezdnych koní.

Zástup kráča k tvojmu telu
chceli by sme ti venovať
niečo malé darovať
tichú spomienku celučičkú celú.

Od ženy, ktorá sa súži
v tento smutný deň
dokiaľ nám horí žitia pochodeň
uplakané ženy, tvrdí muži.