Tak už vonku padajú listy zo stromov
Oranžové, hnedé, zlaté
Je ich kopa na zemi
Vyšliapem si kruh v nich
Roztiahnem ruky, hľadím k oblohe
Každý list čo na mňa dopadne
Je vlastne už mŕtvy
Svoj príbeh dokončil
Padá k zemi
Možno každý má svoj príbeh
Ako sa narodil, ako zomrel
V kruhu vyšliapanom vo farbách jesene
Tiež mám svoje kruhy
Niektoré uzavreté, iné prázdne
Sú aj radostné
Tie už rozvial vietor
A tak opäť hľadím k oblohe...