V lesoch žije krásna panna
chalúpku má malinkú
na lúke je postavená
neďaleko malý potôčik
mladý pán sa na lov chystá
kto dnes bude jeho korisť?
zablúdil on v lesoch temných
vyčerpaný klesol na mach zelený
bylinky panna zbiera za šera
vlasy dlhé padajú jej do čela
vyčerpaný mladík dievča zhliadol
s vílou si ju pomýlil
pomôž prosím kráska milá
zablúdil som síl už nemám
naľaká sa panna krásna
pána k sebe zoberie
ošetrí mu rany malé, bylinky použíje
z rána pán len odíde, očarený krásnou devou
doma chodí ako bez duše
počarila ona jemu hovoria si na hrade
vrátiť by sa on tam chcel
zviesť ju k hriechu sa mu zachcelo
povesť zničí mladej deve
bez svedomia do chalúpky vojde k nej
dôverčivá panna poteší sa návšteve
pobozká ho, však on chce viac
nie, kričí dievča zdesene
pán aj tak urobí čo chce
dlhú dobu v chalúpke ju nenavštívil
dievča pekne žije s dcérou malou
kľud a mier je medzi nimi
krásny slnečný je deň
na prechádzke pán je s paňou
svadbu mali krásnu
však kde láska chýba
smutno a škriepky bývajú
chalúpku zbadal prvý pán
dieťa zlatovlasé usmieva sa naň
panej nepáči sa prekvapenie zjavné
predvolať na hrad dá si matku dieťaťa
poznáš ty ju drahý pane, podoba je jasná
len raz som vílu videl však bola ona sama
k dieťaťu sa neprizná, darmo vinu v sebe má
preč s tebou ty uplakaná, nepoznám ťa, ber sa, choď
dáme nepáči sa toto poznanie
pán mohol by na zálety chodiť
zbaviť sa chce víly nádhernej
čo bylinkami vonia, bosorka ona vraj je
tá kôly ktorej ako bez duše chodil pán
postará sa pani o osud mladej matky
za hradbami mesta, na kopci visieť bude
dieťa v chudobinci asi zomrie
len vôňa byliniek po nich zostane