xxx

Čo je ľudskou zbraňou , čo pichne ťa 

ako dýka schovaná pod kabátom

hovor ! priateľ môj, kedy naposledy

vybral si slovo ostré ako čepel

                ~

hrajeme hry nehodné nás dvoch

veď povedz, priateľ môj, prezraď

čo urobím s túžbou po objatí, po bozku

po poháriku nádeje a na zem klesnutí

                ~

šepkaj, krič, nadávaj, nech viem

či žiť ďalej sa mi oplatí, či radšej

chladný kov použiť, alebo jed

z tvojich slov prehltnúť , utopiť sa v žiali

                ~

už počujem ich, kone , čo ťahajú

pohrebný voz, plný citov a slov 

zabudnutých, nevyslovených

tak už hovor, lebo dýka ma chladí

pod kabátom...