xxx

Spútali ma okovami, ku kameňu prikovali

mňa, ktorá milovala voľnosť

nechali ma kľačať na studenej zemi

mňa, čo v lese na jemnom machu ležala 

 

moje ruky hyzdia hlboké rany od ťažkých okov

moje jemné prsty polámali

čo masti miešali, chorých držali

s ich posledným výdychom

 

chodili pozerať sa, áno ešte dýcham

či dožijem sa popravy

moje ohnivé vlasy vás vždy dráždili, hnevali

moje vedomosti ste zatraťovali, však často využívali

 

už nehodím sa vám, tak visím v reťaziach

tvár už nie je krásna

z iskričiek v očiach nezostalo nič

môj oheň v srdci už len tlie

 

čakám ranné zore

kedy skončí moje utrpenie

smutný pohľad upriem k oblohe

k malinkému okienku na strope

 

zatiaľ vidím len mesiac, hviezdy nie

hlava klesne, na kolená padnem

bolesť v ramenách pocítim

slzy padajú na chladnú zem

 

šaty dotrhané, len ťažko skryjú telo doráňané

keď ráno si pre mňa prídu,

aby ukončili moje trápenie

na vozi ma povezú ako zločinca

 

za to, že som mala rada vôňu lesa

jazierko s vodopádom, draka

lesné víly a kvety plávajúce na hladine

svit Luny, spev vtákov, milovanie

 

tak už nech prídu, nedokážem ani vstať

nohy bosé, vlasy krvou a potom zlepené

myslím, že nedožijem rána

už nikdy neuvidím lásku v tvojich očiach

 

jemný výdych, odchádza duša z tela

prepáčte mi, nemám už síl

nešťastie a smútok môj oheň uhasili

ssss.....len dym....vyšli hviezdy...