BEŽEC
Tričko mokré od potu,
zablatené tenisky,
hodinovú lopotu,
v očiach čudné záblesky.
Behá lesom deň čo deň,
zlepšuje si kondičku,
slepý, hluchý ako peň,
kým neskončí rozcvičku.
Žiadnym tukom navyše
neoplýva jeho sval,
tep pri behu kolíše,
výkon hodný samých chvál.
Rýchly ani srna lesná,
výkon hodný obdivu,
dravý ako líška besná,
divák plný údivu.
Čo dokáže ľudské telo
trénované deň čo deň,
bodaj by sa druhým chcelo
natrápiť sa toľko preň.
Bežec však už zvyknutý
na prísny štýl života,
k behu roky upnutý,
jeho práca, robota.
Nevyhnutná pestrá strava,
dostatočne dlhý spánok,
oddýchnutá čistá hlava,
telo ľahké ani vánok.
Behal už po celom svete,
zažil mnohé nezdary,
vždy v ústrety novej méte,
zdolať ju sa podarí.
Kilometre urazí
na suchu i na ľade,
rekord dávny porazí
vo výbornej nálade.
Beží ako o závody,
súper iba krúti hlavou,
posilnený hltom vody,
jednoduchou ľahkou stravou.
Čochvíľa už bude v cieli,
protivníkov predbehol,
zo šprintu jak krieda biely
nový rekord zabehol.
Stojac na stupni víťazov
v eufórii radostnej,
splniac množstvo príkazov,
koniec púte bolestnej.