Legenda

 

 

 

                        LEGENDA

 

 

 Legendu vám rozpoviem 

 o tajuplnom mníchovi, 

 aj otázky zodpoviem, 

 veď to vecou výchovy.

 

 Žil raz jeden pustovník 

 zhruba v siedmom storočí, 

 raz tak jediac makovník 

 v tichu v horskom úbočí.

 

 Jediac koláč na stráni, 

 príde mu vtom na myseľ, 

 ľudí sa predsa nestráni, 

 životu chce dať zmysel.

 

 Chcel by vstúpiť do rádu, 

 ľudstvu stále pomáhať, 

 šup do chrámu po radu, 

 osožne sa namáhať.

 

 Absolvuje školenie, 

 zloží skúšky úspešne, 

 svojich vecí balenie, 

 už pracuje prospešne.

 

 Šíri pravdu o svete, 

 prezentuje poznanie, 

 ľud túžiac po osvete, 

 prejaví mu vyznanie.

 

 Ľudstvu oči otvára, 

 poriada aj ranné kázne, 

 lepšiu klímu vytvára, 

 ak spolupráca niekde viazne.

 

 Vo voľných chvíľach študuje, 

 zahrabaný v starých spisoch, 

 neznalý sa čuduje, 

 čo len hľadá v časopisoch.

 

 Utvára si vlastný názor, 

 pripraví si prednášku, 

 vystríha, kde dávať pozor, 

 ako chápať vyhlášku.

 

 Pánom však nie pochuti, 

 ako biednym pomáha, 

 kazateľ im nechutí, 

 vzbura sa vraj rozmáha.

 

 Obvinený z vlastizrady 

 uteká do vyhnanstva, 

 utrápený z krivej zrady, 

 nová éra poddanstva.

 

 Koniec žitia v ústraní, 

 píšuc ešte pamäte, 

 ľudí sa však viac stráni, 

 skonal krátko po lete.