Zbojník

 

 

 

                   ZBOJNÍK 

 

 

 Stretli sa raz chlapci dvaja, 

 istý Ferko, istý Miško, 

 pred celým svetom neutaja, 

 že zbojníčiť by chceli friško.

 

 Lež nie tak ako kedysi 

 zemepána ozbíjať, 

 hoc mamľas je to akýsi, 

 mocou sa chce opíjať.

 

 Pre zbojníka veľký risk 

 trúfnuť si na boháča, 

 vôbec nie je istý zisk, 

 či ujde sa mu z koláča.

 

 Radšej skúsiť menšiu rybu, 

 babku biednu okradnúť, 

 neurobiť pritom chybu, 

 no niet čo u nej ukradnúť.

 

 Nehanbíš sa, zbojník podlý, 

 čestných ľudí okrádať, 

 zmlátim teba, budeš modrý, 

 nebudem sa ovládať.

 

 Choď na inú adresu, 

 kde si žijú veľkí páni, 

 podľa môjho nákresu, 

 milióny kradli ešte vlani.

 

 Vyber sa tam ako zved, 

 nenápadne okukáš, 

 vďačný bude celý svet, 

 ak im vilu prekutáš.

 

 Čo nakradli zober späť, 

 nech aj puknú od jedu, 

 ponáhľaj sa odtiaľ hneď, 

 nezomrú tí od hladu.

 

 Panský život v luxuse, 

 samá nóbl zábava, 

 jak divé zvery v cirkuse, 

 teraz soptí, nadáva.

 

 Dobré srdce zbojník má, 

 ľuďom núdznym pomôže, 

 komu treba, tomu dá, 

 nenásytným nemôže.

 

 Keď smrť si vzala zbojníka, 

 oplakal ho veru každý, 

 na počesť stavba pomníka, 

 by v srdciach miestnych ostal navždy.