Som ...

Som bystrá rieka v horách na svitaní,
i pohár jedu v Tvojej krehkej dlani,
som diabol v tele anjela,
náboj z kovu vystrelený do cieľa.

Som včielka zbierajúca z kvetov peľ,
i motýľ, ktorý práve uletel.
Som had čo slizkou stopou plazí sa
i kvapka dažďa stekajúca po rímsach.

Som blázon hrajúci sa na génia,
ďalšia nula pri prechode milénia.
Som víno, toľko trpké v Tvojich ústach
i temná spomienok vidina - tak pustá.

Som nenávisť, čo v svojom srdci nosíš,
i láska, o ktorú svet márne prosíš.
Som neha, výkrik, ľútosť, bôľ ...
Zúfalec, čo snáď zabudol.

Som nádej, v ktorú veríš tajne
avšak nevieš že márne.
Som prach, čo vietor rozfúkal
na všetky strany. A som Tvoj žial.

Som deštruktíva,
ničím Tvoje sny ... a Ty to vieš.
Som žobrák,
čakajúci, kedy ním pohŕdneš.

Som pútnik kráčajúci sám životom
i zlý pes, brechajúci za plotom.
Som –
Čo ja vlastne som ?
Som nič idúce len tak ...
Rovno za nosom.