Tma

Tma preťatá svetlami miest,
reflektormi okrajov miest
a koncami ciest.

Tma nekončiaca vo svite mesiaca,
siahajúca do šiat, pokojne ležiaca.
Vrahyňa tieňov, pokojných viet
priateľka zla po niekoľko liet.

Tma plynúca z každého kúta,
prepadá každého, kto príliš húta.
Zakráda sa smievaním, dopadá náhle,
pohltí, zneškodní telo vyprahlé.

Tma pokojná, plná pocitov a prianí,
kde každý jedinec svoje telo zraní.
Plynúce nič, rozkladajúce sa tichom
márne sa snažíš na stenu nalepiť uchom.

Tma oslobodzujúca, nečakajúca na svetlo,
spomienka na čas kedy sny snílkov pretlo,
šťastie so spoločného bytia, žitia a pitia
neznámych a predsa poznaných pocitov.

Tma nekonečná, šíriaca sa cez hory a moria,
neklope na dvere, stejne jej neotvoria
tak vkráda sa tými najmenšími dierami,
a pomalý chladný strach hrdlo zviera mi.