Odchod

Som na mieste, kde naposledy sme sa stretli,
vtedy nastal čas ísť, prsty sa rozplietli.
Posledný pohľad, posledné slová,
potom len škripot brźd, zostane nová
myšlienka, kam si sa stratila?

Veď teraz si tu stála,
už niekde ťa niet,
z vlaku teplo sála,
mám chuť sa prieť.

Nič iné mi nezostáva len sa zmieriť so samotou,
stlačiť oči dokopy, musieť zavrieť ich pred nahotou.
Nahotou duše, nahotou srdca
na ktoré pozerám cez tvrdené sklo
s precíznosťou šialeného vedca.

Potichu kvapká krv a mne je mdlo.

Nemám na výber, možnosť je len jedna,
myšlienka jasná, no neposedná.

Tvoje rozhodnutie odísť nezmením.