Smiech

Keď prechádzam mestom zachmúrených tvárí
nie je to pohľad pekný
totižto
každé začínajúce šťastie niečo zmarí.

S rukami vo vreckách, s úsmevom pier
rovnomerným krokom a myšlienkami
rozvraciam čierno-biely deň i mier,
prechádzam neznámymi dverami.

Ak chceš daj mi ruku a poď
budeme šľapať náš svet
Ak chceš tak leť
ja budem letieť s tebou
a spoločne objavíme nebo.
Poď spoločne si nakreslíme svet
farebný, plný nezmyselných viet.

Keď idem mestom plným čiernych tvárí
mám chuť pastelkami vyfarbiť smiech,
hoc i klaunovský nos, niečo čo vrásky zmarí
ťahom štetca vypustiť hudbu zo striech.

Ak chceš daj mi ruku a poď
budeme šľapať náš svet
Ak chceš tak leť
ja budem letieť s tebou
a spoločne objavíme nebo.
Poď spoločne si nakreslíme svet
farebný, plný nezmyselných viet.

Keď idem zahmleným mestom
mesto ide zamnou
Jeho ľudia humorným gestom
akoby malou hrou
riešia neriešiteľné problémy
Stvorili jednoduché heslo
heslo, ktoré sa mestom nieslo:
Keď smiech nie je s nami, buďme s ním my!