keď oči zatiahli roletu

za zašpliechaným oknom
od večného dažďa
pozerala do neznáma
už ôsmy mesiac

za dvomi zamknutými dvermi
varila kávu
dve lyžičky kávy
dve lyžičky cukru
mlieko
a trochu škoricovej chuti
proti zamrznutiu

pod blikajúcou žiarovkou
dospievala posledné slová
jeho obľúbenej piesne

nikdy jej neodišli jamky z líc
a nikdy neprestala dúfať
v šťastné konce

až jedného dňa
keď oči zatiahli roletu
príliš veľa ľuďom