Hlasné dni a noci

Vždy keď sa vraciam domov verím, že sa niečo zmenilo.
Že prach usadol, opať sa nezvíri a srdce slová zmarilo.
Že vľúdne slová nahradia tie, ktoré dieťa poznať nemá.
A urážky zostanú pre pár chvíľ skryté,
nikomu neblížiac u susedy v byte.

Že si obaja všimli, že to nemá význam..

No nie, oni bojujú a ja sa dnes priznám
k želaniu, čo myseľ mi žmýka
Nech každý len za to svoje pyká
A nevracia sa do minulosti toho druhého
Nech zalezie si do svojho sveta, ktorého
tvorcom si je predsa každý sám..

To je všetko, viac k tomu nedodám.