deň čo deň

dýcham štipľavý tér

vždy keď mi kážu

nadýchnuť sa čerstvého vzduchu

 

a prehĺtam atómové bomby

päť krát do dňa

keď strkajú mi jedlo do úst

 

"chce to len čas"

 

ľudia sa vždy vyhovárajú na čas

lekár bez licencie

s tisícročnou praxou

nie som si istá

koľko jeho pacientov

je vyliečených

 

mám zodraté topánky

zo svojich vychodených cestičiek

a na nové nemám dosť odvahy

minula som ju na to

aby som ti povedala do zavretých očí

zbohom láska

 

 

žolík v rukáve

každý ho má

to viem

niektorí s ním vyhrajú

dôležité okamihy v živote

a ten môj sa mi vysmieva

počúvam ho

vo svojej nádhernej paranoji

keď ticho ma hryzie za živa

 

každý deň

prevraciam presýpacie hodiny

ten krátky čas

máme na seba

aby som ťa nerušila

príliš často

 

 

a keď posledné zrnko dopadne

vypúšťam do otvoreného neba

jedno jediné slovo

deň čo deň

 

 

 

dokedy