wish you were here

bolo už dávno po polnoci
možno niekedy nad ránom
tma ma objímala príliš tuho
občas niekto vykríkol
"môžeš ma vyfajčiť ty buzerant"
zabuchovali sa okná
rozbíjali fľaše

hľadela som niekam do neznáma
a počúvala
ako sa mi rehocú priamo do ksichtu
ako som na smiech tým božstvám
ako sa bavia
na mojom nešťastí
na mojich skurvených dňoch
ako uzatvárajú stávky
čo ma viac položí na lopatky

všetko sa dialo akosi prirýchlo
ale mala som pocit
že si to fakt zaslúžim
a že v tej sekunde
nikto netrpí viac ako ja

nevedela som
ktorým smerom vykročiť
ostala som stáť
nohy zaliate do betónu
vhodená priamo do stredu života
a nikto ma nenaučil plávať
so zviazanými zmyslami

občas sa stalo
že som začala stavať domček
s nejakým čudným druhom optimismu
že tentoraz ho zložím
a aspoň pár dní postojí
tušila
že ich to nenechá chladnými
a sfúknu ho

mám krásny výhľad
a tak strašne veľa práškov pokope
až by každý zaplakal
dokonca aj boh
niekde v prestávke
kým spočíta svoje výhry
nad mojimi prehrami