bezcitná

vrývala som pod kožu
ďalší týždeň
pamätám si to presne
v poslednom otvorenom obchode
som naškrabala
na drahý chlast
vyzliekla sa
vyšla na balkón

bola noc
jasné nebo
oproti už len les
obrovské elektrické stĺpy
nad sebou dve lietadlá
akoby už všetci spali
potrebovala som samotu
a keď prišla
pomaly ma zabíjala
v šialenom tichu
 ohnivých slzách
a riskantných tancoch
na kraji zúfalstva

občas som vykríkla
aby som skúsila
či ešte žijem
a čakala od teba odpoveď
ktorá dodnes neprišla

zobudila som sa niekedy nad ránom
na chlad
na chlad
na jediný pocit
ktorý mi zostal