Oči z hororu

Je toho trochu viac

aj v malom meste

stovky bytov
miestností
zákutí

tisíce príležitostí
zabiť
a milióny miest
kam ukryť mrtvolu

nespočetné množstvo
vlhkých pivníc
s možnými
vlhkými telami
sexuálnych otrokýň
a mučených
rodinných príslušníkov

a koľko miest
je nastrieľaných
na glóbusoch

to už sú ale ťažké
počty

a pri pomyslení
na tie obrazy
mi ako husia koža
z krku rastie
ruka
snažiaca sa
nahrnúť si to všetko
bližšie k sebe
ako šterbaté hrable
hryzúce do štrku
okolo hrobov
po útoku vandala

načo mi je
hlava

už som toho videl
dosť
a oči stále
nedoskákali

pripadám si ako
pingpongový stôl
s dvoma loptičkami
a sieťkou
natiahnutou až po
najvyšší neznámy
bod
kde ešte nemusím byť
mimozemšťan

mám rád
vzduch

je to verejný kúpeľ
s nonstop otváracou
dobou
a už niekoľko nocí
mamutí hmyz
nemá nočnú

našťastie

nechodím v strehu
a telom pred sebou
netlačím rozsudok
zaspávať

už dávno nie je
v móde
saxafón
a neónové nápisy
na ofinách
verejných domov
preto luďom preskakuje
z archívnych vín
a archívnych vin

vraždy ostávajú
vymožiteľné
a aj keď filmy sa už
prifarbujú
ako temnota do očí
čarodejníc
na starých akvareloch
stále chodím po pravej strane
chodníka
z rešpektu pred
pivničnými oknami

sú stále dosť veľké
pre ruky
čo ťahajú ľudí 
dolu
a ich krik
sa vpíja
do hluku
autostrády

kto vie
kde všade sa deje
oberanie života
z vystrašeného tela
ako keď starena
s krivými zubami
obhrýza kosť

v toľkých oknách
sa stále svieti
aj keď tma už oslavuje
lubileum
a v telke beží
monoskop

čo robia
všetci tí vrahovia
štatistík 
a uspávaniek
keď netušia
že sa niekto
z dvanásteho poschodia
díva 
na umlčané sídlisko
a chce zakričať
do noci
nadávku
pre každú jednu
hviezdu
prepálenú do tmavej handry
napustenej tichom
čo sa snaží zakryť slnku
holý zadok

kto vie
aké zverstvá
sa odohrávajú
vo vedlajšom byte
kde ako ľahké 
nevinné pierko 
poletuje detský plač

len pár centimetrov
od mojej postele

a či o poschodie vyššie
v šúchaní nábytku
po neúnavnej podlahe
nie je ukryté
manipulovanie
s mrtvolou

a koľko takých bytov
na celom svete je

koľko osliznutých pivníc
s okovami
zaneprázdnenými
hnijúcim masom

koľko skríň
s roztraseným 
detským pyžamom
v náruči operenej matky
čo už dva dni
nepila

koľko presolenej večere
naliehavými slzami
a potom
striekajúcim 
po vydarenej facke

koľko krvi
ukrytej
v nežnej dlani
čo momentálne nedokáže
pohladiť

koľko miest

bytov

zákutí