Ďalšie daždivé ráno

Dvojkrídlé okná

odletieť s nimi
ponad pestro zateplené
polovlhké paneláky
s prežratými vchodmi
a zápalmi schodísk

zatlčené do zablátených
trávnikov
zbrázdených kolesami
nedočkavých áut
kvília v rytmoch ohmataných čajníkov
a niekoľkokrát prestavených
budíkov

výťahy si pokojne idú
svoj tenor
a číslami olizujú
jednotlivé poschodia
s príchuťou železa
v detskom plači

niekde v útrobách
stárnuceho organizmu
presýtenej budovy
ovešanej bleskozvodmi
a šnúrami na prádlo

nie všetky okná
už niekto osedlal
no tie na prvých poschodiach
sú sebaisté

zapriahnuté na zvyšok cesty
dôchodkyňami
s fialovými vlasmi
a zlatými zubami

v službach FBI

Fantázia
Bez
Intuície

nie je ani toľko ludí
v okolí
koľko príbehov o nich
vyprodukuje
stárnuca hlava
bez záujmu prehltnuť 
aspoň kúsok 
Hi-tech poznania

ja sa držím toho svojho
okna do príbehu
a kým vonku prší
tak sa ho nepustím

nemusím ísť po vlastných
aby som žil život
o živote

vo svete
o svete
plnom plešatých striech
so špicatými predstavami
o unavených vtákoch
ukrytých v hlavách
za očami
nie len tých starých

rezignujúcich
na nízke štarty
do nových dobrodružstiev

ani do tých
s nižšou rýchlosťou

a tak surfujeme
na oknách

brázdime vzduch
ukrytý medzi obalkónovanými
garážami životov
a nádejí
s formaldehydovými dlaňami
na ústach

celkom zbytočne

šepot aj tak
život nepočuje