Cesta z mesta

Za betónové hlavy
do drevených
kolien

mimo dostrel
krátkozrakých
plastových napodobenín
očí

mimo chlórovú
pachuť
a sterilne vydrhnuté
mozgy
zo závitov

mimo vína
na závit

mimo sebaistú
nakrmenosť
a hliníkové zuby

mimo iskriace
dosiahnutia
cudzích cieľov

mimo kosti
v bruchu
a hlavozadkové
napodobeniny
dobrodruhov
v nablískaných
mokasínach
a jazykom
po ktorom sa dá šmýkať
aj bez korčulí

až tam
kde zuby
nič neznamenajú
a dlane majú
svoje miesto
aj mimo iné
dlane
a líca

tam
kde čiara života
zodpovedá letokruhom
a kôra stromov
je príjemná na dotyk
aj bez nutnosti
pokožky

tam
kde si múzu netreba
požičať
ale padá
ako list
mimo schránku
a napriek tomu
má svoj príbeh

tam
kde nechýba menovka
na dverách
a na zvončeku
pretože nikto nehľadá
ľudskú tvár
ani dvere
ani zvonček

tam
kde možno dostať chuť
na ihličie
bez nároku
na úradné uznanie
šialenosti

tam
kde sa z podrážok
nedá jesť
pretože zem
je neustále zaneprázdnená
konármi
a žabími črevami

tam
kde ani vlasy
netúžia po
pohladení
a s vetrom
sa dá omnoho viac
ako len hrať
na prázdnu flašu
od piva

tam
kde sklo
je škandál
a bosé brucho
nepotrebuje plot

tam
kde sa chodí
umierať
bez svedkov
a nárokov
na odmeny

tam
kde sa konečne
bojím odísť