Do mesta
Do epicentra
všetkého čo nenávidím
aj na úkor života
a zdravia
do mesta
príšer a ostatkov
ľudských atráp
bez možnosti
genocidy
medzi odpadky slov
povaľujúce sa
na okraji úst
a miešané jazykom
ako keď sa špinavec snaží
prehrabať odpadky
na dne kontajnera
k ilúzii o spoločnosti
kde zrúdy varia v obrovskom kotly
ďalšie individuá
v snahe namaľovať
dokonalý obraz
popola
odklepnutého z poslednej cigarety
žobráka
do takých miest
v meste
nahliadám
a páči sa mi moc pästí
udierajúcich
do kostier
ovešaných namiesto mäsa
smradľavým blatom
do takej truhly som
zavretý
aj keď len milimetre
pod zemou
pod nádejou
pod ochotou
priznať šancu
aj iným
nesúcim svetlo
dole schodami
za mnou
do temnoty zlostných očí
privretých pod spŕškou
striel
a tiel
bez hláv
srdcí
fantázie
bytosti
v zlate
držiace sa za ruky
bez možnosti zablúdiť
v tmavom lese
hrôzostrašne posiatom
vyľakanými očami
tiel
čo sa nechcú pridať
čo stále váhajú
a do topánok im natieklo
priveľa nôh
bez krokov
preto kráčam bosý
a tak rád by som sa pridal
chytil sa za ich zlaté šaty
ale nemám ruky
nemám ani
čo povedať
a tak upieram zrak
na terč
aj keď streľbu nezahájim
ani v uniforme
zvláštne
čo všetko dokáže človeku
obrátiť život hore nohami
ak nerátam niekoľkotonový
kamión
rútiaci sa na preľudnený prechod
a šofér sa díva
na vnútornú stranu
viečok
zvláštne
kde všade ešte žijú ľudia
nerozpredaní na orgány
systému tiel
bez vody
zvláštne
kde všade je možné
stať sa človekom
Přečteno 288x
Tipy 3
Poslední tipující: bogen, hanele m.
Komentáře (0)