Návrat do temného sídla

Občas parohy

občas rohy kozla

prihrubé na to
aby neboli pravé

to peklo
páli ružové záclony do predstáv
ako priskorý závoj
nedoliečenej kurvy
s nalepeným ksichtom

až príliš odborne

akoby herectvo
bolo zmyslom života
v honbe za kalichom
z ľudskej lebky
plnej vyznaní
čo našli svoju adresu
ale neboli prečítané

tak končia aj listy
od kamarátov v celách
čo hľadajú pochopenie
a odpoveď

odpustenie

len ďalší papier
na kope s novinami
v latríne
čo namiesto srdca
pulzuje v hrudi
nejedného človeka
s titulom zrúdy
a prsiami
na nesprávnom mieste
v nesprávnych dlaniach
nesprávnych izbách
pyžamách
sľuboch
odchodoch
nezavolaniach

sejú peklo
do pekla
kde sú peklom
ostatní ľudia

kde som peklom ja

kde chcem byť stelesnením
zlosti
keď už prišlo peklo
za mnou
a vybral som si život
v pekle
po dohode s Pekelníkom
v pekle
na tomto svete
kde mám svoje peklo
ale nemám moc
vykonávať tresty
na obraz pekla
a tak
ako by som chcel

zaslúžim si to

tešiť sa z pekla
a sťahovať z kože tých
čo ju nepotrebujú

šúpať ich
ako pomaranče
množiace sa u dôchodcov
v čase akcií

ako hrochy
s ľudskými tvárami
bez náznaku kostry


ďakujem

čierne krídla sú
na svojom mieste
a chystám sa uletieť
ako netopier
vyčesaný z temného
paneláku
tesne pred zateplením

návraty sú tak pekné
keď si uvedomím
že zlo ma stále chce
a čaká na mňa
aj v stave zamilovanosti

je ako nežná náruč
vysielajúca bezpečie
do sklamaného tela

násilie
je bezpečie

násilie
je hrubá stena
držiaca ostatných ľudí
na opačnej strane

ale na dostrel


bezpečie
je vrátiť sa od sklamania
do pekla
a môcť pokračovať
zabíjať v sebe
krídla
bez kostry a kvalitného náteru
bielej

odstúpte

zatváram hlavu

nerád by som do nej privrel
tie vaše

tie už mali šancí dosť

nechajte si srdcia

nechajte si ružovú

pohladenia čiarami života
na podlých dlaniach

nežné bozky
s vyčnievajúcimi tesákmi
čakajúcimi na
tepnu

nechajte si život

odchádzam nežiť