Za volantom rýchleho auta nestretneme nikoho a sami si vence na hroby nedáme

Zaprášené inferno

mnohí nemajú čas
ani mať čas
a tak bežia životom
s bosými zážitkami
ako kamelot
čo sa ani raz nepozrel
do novín

v kokpite oblekov
sa po schodoch
a v rozheganých výťahoch
ženú do pekla
rozpučených chodníkov
a ciest
pravidelne užívajúcich
preháňadlo

obtiahnutých
spálenou trávou
ktorú nezachráni ani
psí moč
a obnažené hovná
trčiace do priestoru
ako opaľujúce sa stehná
odpornej ženy


ženú sa
pre istotu bez klobúkov
s tendenciou hrať s vetrom
frisbee
a akoby im bolo jedno
že sú o krásu kratší

veď všetko pekné stojí
na mieste
a necháva sa ochutnávať
ako nastražená vagína
v pažravej tlame
tupouhlých rozkrokov

nič z toho sa neponáhľa

namyslené steny
so vztýčenými klincami
na ktorých visia
obrazotvorné diela

sochy a monumentálne pamätníky
v strapatých parkoch
a medzi prstami
starobylých dlažieb
ako cigareta v ruke
smradľavého bezdomovca

mestské fontány –
verejné sprchy pochabých
a odvážnych

neúnavné divadlá
vždy s nejakým promile
v krvi

architektonické skvosty
zasadené do ulíc
ako zlatý zub
do chrupu
bohatého Rusa

narodeninové oslavy
detí
a smrteľné postele
rodičov
čo čakajú asi najdlhšie


v tej rýchlosti krokov
a nemilosrdnej dopravy
je to všetko neviditeľné
ako samozrejmosť
celoživotného odsúdenia
na okuliare

snáď len zdvihnuté sukne
ochotní díleri
zadymené stánky s občerstvením
priťažké dvere pajzlov
chuť zapáliť si
pohodená peňaženka
astmatický záchvat
a pohrozenie srdca koncom
dokážu na chvíľu zastaviť
zhon ambícií

honbu za vidinou kráľovstva

strach zo straty zamestnania


a zatiaľ sa nám
skracujú výpožičné doby
životov natoľko
že ani nemusíme začať
súložiť
a vytvárať nové
lepkavé telá
obalené do ohraného
scenára

prinášať na svet
ďalšiu smrť

veď pominuteľnosť určila
že sme zbytoční
ako samovražda

umierame nežiť