Bývam vo svete
remeselného života
bez dostatočnej
kvalifikácie
ako samouk
s primalou hlavou
na pochopenie
aj noc je akosi
pritesná
ušitá z jedného kusu
deravej čiernej látky
z ktorej vylieza mesiac
ako tučné
neopálené brucho
z pod trička
visí nad kolenami
vyholenými na hlavách
bitkárov
a vyhadzovačov
postávajúcich pred hladnými
podnikmi
a nemá vlastný názor
ani v mojej básni
v tej zmesi svetiel
z trpezlivých pouličných
lámp
a preťažených displejov
sa lesknú už len
ksichty černochov
nadávkované sáčky
ochotné nože
a pľuvance
na popraskaných chodníkoch
a perách kuriev
z bočných uličiek
sa ozýva kvílenie
zneužitých Ukrajiniek
lacných Rumuniek
opitých Rusiek
sebavedomých Arabov
unavených Vietnamcov
okradnutých turistov
posratých bezdomovcov
a chrápanie zapredaných
policajtov
s priateľským pozdravom
len pre dílerov
a prašivých feťákov
všetko je tak
ako má byť
až kým sa dobro
nezačne snažiť
o orchester
pre zvukotesné hlavy
márne
umrie skôr
ako prvá prestrelená hlava
na chladnej dlažbe
aj tých hviezd
mi je ľúto
až ich mám chuť
vytlačiť z oblohy
ako akné
z tváre pubertálnej
modelky
bez agentúry
ale vydržím do rána
aj keď cítim
že do toho šalátu
patrím
no ulica je laboratórium
jedného
a míňa sa mi
munícia
v kostýme
z treniek
a prepotenej periny
ostávam hrdinsky doma
a zachraňujem životy tým
že ma nestretnú
s náladou uctiť si
násilie