Čo si stvorila
Čo si stvorila
Chcel som rozbiť svet
no aj tak
tu nie si
čas nie je
jojo
ani trenky
na kolenách
čakajúce na
vytiahnutie
a tak som radšej
oblečený
do pästí
bojím sa davu
a odhalenia zúrivosti
pod aktívnym temenom
že radšej nechodím
medzi mrtvoly
ktoré o tom ešte
nevedia
čo mám ešte
nerozmlátiť
aby si uverila
na oltár
v mojej hrudi
kde kvety chcú
žiť
aj keď sú zalievané
blatom
koľkokrát
neprepuknúť naplno
ako mor
v dedine zoslabnutých tiel
ale dať šancu na útek
obetiam
hroziaceho útoku
čo urobiť
pre kyticu tvojej spokojnosti
aby mi neuvädla
v očakávajúcej dlani
kým všetkým
nebyť
koľko nocí
sa snažiť zapriahnuť
spánok
aby som tebou cválal
aspoň za viečkami
ktoré ešte nestihli
zožrať krysy
nie som si istý
no svet bez teba
je truhla
bez čalúnenia
a už mám krvavé
preležaniny
aj na kostiach
a na budúcej diere
v čele
vládzem
koľko mi dovolí peňaženka
pri barovom pulte
zaplavenom lakťami
tých druhých
s rovnakou modlitbou
a snáď to tu nezdemolujem
ani dnes
príď
aspoň ako úsmev
v odpustení
a prac sa mi
zo želaní
zo svedomia
Komentáře (1)
Komentujících (1)
Doporučit
Tisk