SOM LEN POET

SOM LEN POET

 

Som len poet,

čo rozpráva vám svoj príbeh života,

mnohí kričia: „Umlčte ho,

jeho básne za nič nestoja!“

„Je iný,

jeho svet do nášho nepatrí!“

„Márne píše, nik ho nechápe,

zničme jeho múzy, jeho nádeje!“

„Takých tu už bolo, čo kazili nám morálku,

talent síce má, no my ho máme na háku!“

Hovorte si, čo len chcete,

myslite si bludy pestré,

ja sa svojho bytia nevzdám,

som tiež človek, Boh ma pozná.

Cítim, vnímam, po láske túžim,

životom sa ťažko brodím,

aspoň malé potešenie dávam na papier,

ten, kto ma nechápe, nech mi číta z pier.

Odkaz, pre mojich priaznivcov:

„Ste pre mňa všetkým, čo môžem si priať,

záchranným kolesom a ja plavcom,

hodený do rozbúreného mora, veriac,

že kdesi v diaľke čaká na mňa maják.

Že moje dlhé úsilie a viera,

nevyjde na zmar,

po mojom posolstve nezostane prázdna diera,

ale naplní vám vaše srdcia,

zohreje vám ubolenú dušu,

utrie každú vašu slzu.

A ja,

budem z výšky na vás dávať pozor,

chrániť každý váš jeden krok,

taký malý, nenápadný posol,

pod svoje krídla ukryjem váš smútok...

Veď,

duša poeta je nesmrteľná,

i cez bolesť sa usmieva,

dýcha i cez prekážky,

verí stále na zázraky...

 

Imagine