Anotace: Báseň, alebo skôr menší experiment s básňou, ktorý zachytáva moje pocity počas rozhovoru s niektorými ľuďmi.
Stretnutia.
Neznáme, no aj tak povedomé.
Akoby si tušil, čo máš robiť.
V hlave máš zoznam viet,
ktoré máš hovoriť.
No v ich očiach si na smiech.
Len preto, že tvoj svet je iný,
no nikto nie je bez viny.
Všetci sú rovnakí,
klony patetickosti.
Návaly zlosti.
frustrácia,
bolesť,
dno zúfalosti.
Naraz sa smejú.
Naraz plačú.
Naraz si povedia na čo myslia.
No do ich vzorca nezapadáš.
Nechceš ich zaujať,
no stále k ním sa pcháš.
Náreky v hlave.
Alkohol v ruke.
Opi sa dosť a dobre bude.
Nikto nevie rozmýšľať.
Ani ty.
A si ešte väčší chuj.
Rovnaký, no predsa iný.
Nikomu to nevadí.
Nesúdia.
Veď aj oni sú len duše,
ktoré svetom blúdia.
Desia ich nočné mory,
čo ich zo sna budia.
Chovajú sa ako stroje,
no aj oni sú ľudia.
Ktorí sa nevedia,
Chovať lepšie.