Polárna žiara

Nechaj to padnúť, ako prach,
nechaj to zhynúť, ako svoj strach.
Prestaň im závidieť, nemá to cenu,
pravdu už by si mohol uvidieť a prijať zmenu.

Vykrikuješ im ich minulosť
akoby si nemal svoju.
Stratil si svoju hodnosť,
pretože si si nevšimol našu snahu.

Nevyčítaj nám naše chyby, pretože my ti nevyčítame tvoje.
Kedy už prestaneš stále hľadieť na iných
a urobíš ich aspoň raz nevinných?
Každý predsa máme chýb more.

My sme založili oheň ktorý sa stal súčasťou polárnej žiari,
ktorá sa objaví vždy keď má niekto problém v našom rodnom kraji.
Založili sme oheň ktorí sa stal súčasťou polárnej žiari,
ktorá po nociach ozvláštňuje oblohu a osvetľuje každé jedno steblo trávy.

Tlal až do neskorej noci,
niektorým slzy vhnal do očí,
ty si však len hlúpo stál
a napľuť na nás si neváhal.

Ak si teda sám, kto sme my?
Ty čo sa na teba nevedia hnevať
a ty nás cez to nazývaš zvermi,
lenže ty vieš stále to isté dookola spievať .

Prečo tak neustále tkvieš v minulosti,
keď vidíš že my sme tu v prítomnosti?
Ak sa teda nesmeješ
tak aspoň dúfam že vieš, že aj bez smiechu raz dospeješ.

My sme založili oheň ktorí sa stal počiatkom polárnej žiari,
no ty si v domnienke že každý na teba žiarli.
Tak prestaň už neustále hľadieť len na seba.
Všetci máme nejaké problémy, my však nikdy zle nepozrieme na teba.

Je to ťažké takto tu stáť v chlade,
ťažké schovávať pravdu v ľade.
Všetci tu stojíme a hľadíme na teba,
ty sa tváriš akoby sme tu neboli a hľadíš niekam do neba.

Vina však nepochádza z našej strany,
no cez to sa tváriš ako keby ti citrón kvapkali do rany.
Seba ľútosť to je jediná vec čo poznáš
a svojho plaču sa nikdy nevzdáš.

My sme však založili oheň ktorý sa stal
počiatkom niečoho veľkého,
zatiaľ čo ty si plakal nad svojimi problémami.
Vytvorili sme života nádeje žiaru z ohňa malého,
medzi dvoma mestami.

Pocítili sme silu polárnej žiari,
tiekli nám slzy po tvári.
Stvorili sme začiatok niečoho veľkého,
niečo magického a silného.