Kúsok zo mňa

Snažím sa usmievať,
snažím sa slzy z tváre potajme utierať.
Zničili moju osobnosť a vyzerá to že ja som na vine,
každé slovo bola veľká sprostosť , ja už len čakám kedy to všetko zmizne.

Ľudia na mňa ukazujú
ako na veľkú špinu.
Všetci sa na mňa sťažujú
ako na hnusnú zmiju.

Zomrel kúsok zo mňa,
kúsok mojej duše.
Všetko to spadlo do ohňa
a smútok ma pomaly kuše.

Myslím že už to nevydržím,
oni majú na svojej strane všetkých a ja jednočlenný tým.
Snažím sa dýchať a zbaviť sa tej viny,
schovať sa za masku pred ostatnými.

Zomrel zo mňa kúsok,
kúsok duše, kúsok slasti,
len preto že chcem spraviť dobrý skutok
ma znenávideli navždy.

Snažím sa zabudnúť na to čo bolo,
preniesť sa cez klamstvá.
Však neustála ignorácia a pocit zúfalstva
ma donútili schovať sa pod stolom.

Snažil som sa ospravedlniť,
no nešlo to, nebolo vlastne za čo.
Snažil som sa to v dobrom mieniť,
no zomrelo tu niečo.

Zomrel kúsok mňa,
kúsok z mojej viery
v deň každodenný.
Zomrel kúsok zo mňa, kúsok dobra sa zmenil v kúsok zla.

Myslel som si že sme priatelia,
no zmýlil som sa.
Všetky tie vynaložené úsilia
zmizli keď ste mi povedali: „Strať sa!“

Nebudem tu ďalej stáť a pozerať sa na to čo robíte,
keď potom klamete že o tom neviete.
Je to také čudné, stále mi to vadí,
vždy ma to v boji len navnadí.

Každý deň vás vidím pod mojimi oknami,
neustále provokovanie iných,
to vďaka tomu ste sa stali klamármi.
Najprv som terčom útoku ja no potom útočíte na ľudí nevinných.

Vraj ja som na vine že ste skazený
pritom sa ani nebavíme,
to by ste museli byť dostupný.
Tvrdíte že sa raz na tom pobavíme,
ale už bezo mňa.

Pretože zomrel kúsok zo mňa, odletel do neba.
So mnou zomrel kúsok z vás,
už nechcem myslieť na nás,
teraz som sám za seba.