Vďaka ti

Nikto tu nebol
aby mi pomohol.
Všetci odišli, nechali má tu v tme
mysliac si že žijem v sne.

Niečo vo mne zomrelo,
niečo možno časom odznelo.
No i tak tu stojím zas
a hovorím po prvý raz:
„Zvládol som to!“

Som to opäť ja?
Poznačený špinou okolo,
nikoho milého tu nebolo.
Hľadajúc chyby sám na sebe,
ostával som dlho do noci v sede.

Obviňoval som seba za chyby ktoré mi vytýkali iný
a i tak ja som zlý a oni sú nevinný.
Z milosti božej nechaj ma ísť,
daj mi svetlo a pokoj nechaj prísť .

Mysliac si že mi to prospeje
zmenil som svoju osobnosť.
Lenže o tom to nie je,
bola to úplná hlúposť.

Pozerám sa do zrkadla a snažím sa ísť.
No cez to sa neviem pohnúť,
všetko to zlé v sebe chcem ohnúť
a konečne odísť.

Pozrel som do zrkadla a vedel som že musím ostať,
s touto maškarádou na dobro prestať.
Nechali ste ma na pospas svetu
v domnienke že si nedáme odvetu.

Nahnevali ste sa na mňa za nič,
Vykašľali ste sa na mňa, prečo? Pre nič.
Ale teraz pochopil som všetko,
nesmiem vám zo života robiť peklo.

Už žiadne ďalšie otázky,
už žiadne ďalšie hádania,
Rozhodol som sa z hľadania,
z hľadania odpovedí na vaše otázky i tak to boli len hlúpe urážky.


Nehnevám sa na vás to nie
pretože ja mam aspoň to pochopenie.
Pochopenie ktoré vy nepoznáte
pretože sa zo zatvorenými očami pozeráte.

Ale teraz to už je jedno
všetko to vo mne už zmäklo.
Budem jediný kto povie kým budem,
tu už nikdy viac stáť nebudem.

Toto je duchovné
medzi mnou a mojou dušou.
Všetko je to také čudné
a cesto to rozprávam svojou pusou.

Takže už žiadne ďalšie výčitky
pretože sú to hlúpe prostriedky
ako niekomu ublížiť,
a potom pokojne si na jeho prachu žiť.

Už viackrát nie!
Každý to dobre vie,
je koniec medzi nami,
všetky tie vaše klamstvá nech ostanú medzi vami.

Z milosti božej, našiel som novú cestu,
kamenistú a cez to pestrú.
Z milosti božej pozerám do zrkadla a rozhodujem sa ísť,
na ďalšie svoje chyby časom prísť.

A už sa nikdy späť k ním do temna nevrátiť,
radšej sa v prach prevrátiť.
Vďaka ti bože za túto skúsenosť,
dali mi pokúsiť ľudskú márnivosť.

Vďaka ti bože za všetko,
už vďaka tebe si pamätám svoje meno.
Vďaka vám, vám čo ste ku mne bolí zlý,
bez mihnutia oka som bol pre vás obeť.
Dúfam že sa niekedy stretneme opäť.

Teraz máte na jazyku uzly.
Vďaka vám za tú hnusobu,
boli ste len besné psy,
len aby ste mi zo života spravili zlobu.

Nehnevám sa, to nie
veď i tak by to bolo zbytočné.
Aj Boh to dobre vie
že robiť vám napriek by bolo zbytočne útočné.