Dnešné deti

Ste blázni?
Bavíte sa na úkor druhých
a potom robíte zo seba tuhých.
Ste chorý?
Neustále klamete,
pritom sa ľuďom do ksichtu smejete.

Už mi je zle z tej pretvárky,
akoby taký hnusný ľudia vychádzali z každej várky.
Tak sa zamyslime nad sebou.
Všetko to zmietnuť jednou tvrdou vetou
a povedať si už dosť,
žiadnu veľkú zlosť.

Ste hluchý?
Že keď vás žiadajú o pomoc
tak ich viete nechať čakať na polnoc.
Ste slepí?
Že nevidíte tú špinu okolo seba,
každý z vás, smetiarov predseda.
Tak zobuďte sa už
a nehovorte: „Nuž,
už je neskoro.
Však to tu aj tak predtým bolo.“

Ste bezcitný,
všetku tú vinu hádzať na iných
a potom sa tváriť ako nevinný,
a pľuvať len na ostatných.

Áno to je vaše,
akoby zo zlej kaše.
Nikdy som si nemyslel
že sa niečo takéto stane.
Ale zmýlil som sa,
krv však padá na vaše dlane.





Čo ste vôbec zač?
Keď na všetko kašlete?
Mať všetko na háku,
však som frajer.
No tvoje sebavedomie je ploché ako tanier.

Nerob zo seba niečo čo nie si,
potom ti na to prídu všetci.
Ste zákerný a hnusný,
vaše srdce je kameň pustý.

Niekomu zničíte život
a ste šťastný.
Potom vaše obete bojujú o život,
na prachu ich sebaúcty.

Vašim problémom nie je svet
ale vlastná sebaúcta.
Pretože vaše životy sú sama šeď
a vaša osobnosť nie je nijak zvlášť vrúcna.

Tak by ste mohli začať rozmýšľať
ako to pôjde ďalej.
Keďže dookola nemôže len pršať
a vy nemôžete za každým problémom povedať: "Tak nalej."
Radšej sa slova snažte zdržať
a trošku dospieť.