Anotace: keď sa slová hrnú z teba, v menšej forme než by mali
poézia už nie je poéziou,
rovnako ako svet už nie je svetom.
Na ulici si s teba robia srandu.
A večnosť stáva sa len chvíľou,
v spomienkach, ktoré ti kedysi prinášali radosť.
Je to tak zlé, postaviť sa za vlastné myšlienky,
aj keď si druhý robia z teba srandu?
dám ti jednú dobrú radu,
tých debilov nerieš.
Sám dobre vieš že máš na viac.
Spytuj si svedomie
a spytuj ho múdro.
Máš len jednu šancu.
Napraviť to,
čo stáročia pokazili.
Chceli viac pre seba,
no ten luxus, to tebe netreba,
si básnik,
v mori bezduchých,
stojíš sám za seba.
tak sa proste snaž.
Všetkým ukáž, že na to máš,
že stále si mozog v mori bezmyslivcov.
Stojí za to bojovať?
asi nie,
no svedomie ti napovie.
že je zbabelé povedať nie,
každému, kto ti odporuje.
vypočuj hlasy z pozadia,
a vyber z nich to najlepšie,
veď ty sám vieš, že nikto iný tu nie je.
A ostal si sám na život.