Víťazi

Zabi to, všetko to čo sme vybudovali,
znič to všetko mávnutím ruky.
Ale nechoď mi plakať na rameno že sa ti všetky sny zunovali,
po tvári ti budú tiecť slz prúdy,
no ja budem len stáť a len sa prizerať.
Môžeš sa mi vyhrážať že si žili chceš prerezať,
no ja ťa už nebudem počuť

Zabi to, všetko na čom sme si tak zakladali,
spáľ zvyšky dôkazov, toho čo nás spájalo.
Všetko na čom sme si naše cesty budovali,
možno by ma to niekedy v minulosti dojalo.
Dnes už nie,
žiadny plač a ani pochopenie.

Môžeš zničiť všetko čo len chceš,
svoju pravdu nikdy nezaprieš.
Môžeš ma zabiť ak po tom túžiš,
i tak dostaneš len to čo s zaslúžiš

Už si nemáme čo povedať,
všetky povedané vety si už počul.
Choď sa niekomu spovedať,
ale hovor tak aby ťa začul.

Nemám už nič čo dodať, stále musíš mať svoju pravdu,
vždy keď sa stretneme ako keby bál si sa,
no potom zrazu hercom stávaš sa
a vymýšľaš si krivdu.

Braček nemám už ani kúsok sily
pozerať sa na teba a tváriť sa že si nevinný.
Ber to z nadhľadom, možno raz
nájdeš niekoho kto tvoje klamstvá znesie aj sto ráz.

Ale ja to už nebudem, aj keď myslel som si že na zemi budem pevne stáť,
bohužiaľ nie, teraz si otázky neviem prestať klásť .
Môžeš to zničiť ak chceš,
mne už na tom nezáleží.
I tak už tvoje srdce len tak beží
keď sa robíš pánom, smiešne pri to znieš.

Braček ja som na vzostupe
zatiaľ čo ty len stojíš.
Každý z tvojich priateľov ti po hlave dupe
a ty po pravde snoríš.

Pravda je že kým ja som sa posúval,
ty si len stukal,
kým ja som hľadal,
ty si len môjmu tieňu mával.

Môžeš zničiť to všetko čo ťa tu držalo,
viem že ťa to pomaly dožralo.
Chápem tvoje pocity,
sú také ako ty.

Chápem že sa hneváš,
no mne to srdce neťaží.
Pomaly zo skál zliezaš,
pamätaj že každé tvoje rozhodnutie tvrdo zaváži.

Znič to ak ti to je po vôli,
každý nech ti to dovolí.
Ja som si svoju časť odniesol,
cez všetku krivdu od teba som sa preniesol.

Tak to teda znič, ale zničíš aj seba,
nikto si už však nespomenie na teba.
Ja som už voľný, už nie som tvoj "priateľ"
uvoľnil sa mi totiž reťaze hriadeľ.

Odchádzam a už má nezastavíš,
svojich výčitiek sa však už nezbavíš.
Odchádzam ako víťaz ktorý tvrdo bojoval,
dovoľ mi, aby som ti zbytky tvojej dôstojnosti naspäť odovzdal.

Trápil som sa až príliš dlho, no teraz tu stojím,
všetky tie kúsky pohľadu si dokopy spojím.
Odchádzam ako neporazený,
no i tak si ty pripadáš nedocenený.

Pamätaj že víťazi tvrdo bojujú, aby prežili
aby kúsok radosti života zažili.
Pamätaj že žitia v tme už bolo dosť
a to čo si ty myslíš mi nevadí, aj keď viem že máš z toho zlosť.