V stratenom čase, všetko je zbytočné.
Sedíme ako v base a šetríme si,
pocity prebytočné.
Komu ich rozdáme?
pýtame sa sami seba.
Načo si ich ušetriť,
veď nám ich netreba.
Kontrolovať sa dá ľudská potreba,
dokým nevybuchneš.
Stratíš svoju súdnosť,
dni sa stanú hmlou.
život je len bremenom,
a ty ťažnou mulou.
Bezmennou nulou,
v mori rovnakých tvárí.
Každý je rovnaký,
Nešťastný tvor plný nesplnených prianí.