Domov

Je ťažké túlať sa svetom keď nevieš kam patríš,
tam vonku sa veľmi ľahko stratíš.
Mnoho krát som sa tam v duchu vrátil,
do doby pokým sa môj čas v tom meste nevykrátil.
Je ťažké prechádzať ulicami ktoré už možno nie sú,
je ťažké vidieť ľudí ktorých som kedysi poznal, no teraz ma tu neznesú.

Skrz môj domov, v kútiku, ktorý je skrytý v mojej duši,
pri spomienke na toto miesto moje srdce silno búši.
Verím že spomienky ktoré tu sú, ešte nie sú také mŕtve,
že pocity v nich ešte nie sú také trpké.

Prechádzam okolo rodného domu,
chcem ukázať niekomu kde som vyrastal, no nemám komu.
Ľudia tu sú iný ako kedysi,
všade sú samé hlúpe nápisy.

Pýtajú sa ma prečo som sa vrátil na toto miesto,
keď po mne tu neostalo ani len spráchnivené kreslo.
Hľadia na mňa ako na prízrak minulosti,
teraz keď je mesto plné zlosti.

Prechádzam skrz moje rodné mesto,
kedysi to bolo nádherné miesto.
No teraz ako keby tu niečo zomrelo,
ako keby tu všetko okolo slávy odznelo.

Pozerám cez okná do vnútra bytov,
snažím sa mať kamennú tvár bez citov.
No je smutné ako tu ľudia žijú,
v špine času ktorú nijak nezmyjú.

Vrátil som sa len v spomienkach na toto miesto,
kde som prežil celé svoje ranné detstvo.
Viem že možno nie je pravdivé čo vidím
ale určite je pravdivé čo cítim.

Chcem prechádzať ulicami svojho rodného mesta,
kde je zaujímavá každá jedna cesta.
Túži po tom len maličký kúsok mojej duše,
no aj ten dokáže veľa a do srdca môjho pomaly kuše.

Chcel by som sa vrátiť do doby
keď ešte neexistovali moje problémy a ich temné podoby.
Chcel by som sa vrátiť na miesto kde som žil,
kde mi každý z mojich detských priateľov a hrdinov chrbát kryl.

Teraz som sám, opustený,
na nástrahy sveta nie som vôbec pripravený.
Chcem prechádzať mestom zabudnutia,
ulicami slepoty a ohluchnutia.

Je mi jedno ako sa na mňa budú dívať,
i tak o tom len môžem snívať.
Prechádzam skrz minulosť, skrz svoj domov,
cestou časom sa zbavím aj svojich okov.

Hľadám svetlo na začiatku svojich spomienok,
keď život nebol ešte plný podmienok.
Hľadám správnosť, ktorú som videl ešte ako malé dieťa.

Chcem vidieť pochopenie ktoré teraz nemám.
Je ťažké totiž počúvať ich
aj keď sa svojej pravdy nevzdám
a neuznávam to čo žije v nich.

Prechádzam skrz svoje rodné miesto,
bez určeného času
a hľadám si v živote svoje miesto,
kde moje problémy mnou už neotrasú.