Tvoj pohľad nebol nikdy...
Tvoj pohľad nebol nikdy chladnejší
Tvoj pohľad keď zas neprichádzam
viem že mi to nemusíš veriť
ale naozaj som šiel odtiaľ sám
Tvoj pohľad keď sa neskoro vrátim
radšej nespím
lebo ťa chcem vidieť odchádzať
ale stále dúfam že je to len zlý sen
a že sa mi podarí prebudiť
prečo aj s mapou v rukách
sa mi podarí zablúdiť
keď pri tebe je jediné miesto
na ktorom si prajem byť
Prepáč mi
že ma stále láka objavovať kraje
a tie miesta nové,
ich taje
krásy kde ten vinič zreje
vrchy aj tie spodné toky riek
a tvoriť cesty
ktorými sa vždy vrátim späť
za tebou
Niekedy aj keď slnko dávno spí
ja túžim písať
niekedy aj keď sa začína
prvý človek prebúdzať
ja túžim kráčať
po tých prázdnych uliciach
a hľadať
inšpiráciu
keď chcem písať o láske
myslím na teba
a tvoj pohľad
ale nechcem písať stále o láske
preto musím často ísť
a učiť sa cítiť
všetkými zmyslami
nepodviedol by som ťa
nie!
Len potrebujem ísť za snami
kráčať pestrou lúkou ale aj bahnom
za nimi
tak mi prosím pozri do očí
a povedz úprimne
čo z nich cítiš?
Tvoj pohľad nebol nikdy...
Tvoj pohľad nebol nikdy takto skutočný