Vysvetlenie.

Manifest depresie?

Už to píšem vlastne len z recesie.

Aj napriek tomu, že sa snažím vysvetliť svoje pocity,

Ľudia majú o mne stále pochyby.

 

Hovoria mi, že to bude dobré, že nemám byť smutná,

A to si myslia, že po týchto slovách budem kľudná?

Nie, nepotrebujem vašu pozornosť, nepotrebujem súcit,

Potrebujem asi len poriadny úkryt.

Pred realitou, ľuďmi a všetkým,

Aj keď samota je pre mňa často mučením.

 

V tichu a tme sú vždy tie najhoršie myšlienky a temná strana človeka,

Veď, ale to je pravda odveká.

Možno vyzerám ako happy osoba, bez problémov,

Ale je to lož. Môj život je plný omylov.

 

Možno, že život je omyl. Má vlastne zmysel žiť?

Mala by som možno tie myšlienky z mojej hlavy odstrániť.

Zožiera ma to zvnútra, tieto slová,

Ale v tomto už nie som nová.

 

Možno, že sa o mňa niekto aj bojí, podľa toho čo rozprávam,

Keď sa tak na to pozriem, tak uznávam.

Vie to nahnať strach,

Ale treba sa pozastaviť aj pri týchto myšlienkach.

 

Život nie je len o radosti, ale aj o smútku a utrpení,

Uvedomiť si, že nikto nie je nesmrteľný.

To že si teraz tu, neznamená, že budeš aj zajtra,

A ja som si to vždy plne uvedomovala.

 

Najskôr som sa v týchto myšlienkach topila,

Ani neviem čo som so sebou vtedy robila.

Teraz už sa tými myšlienkami len predieram,

Uvedomila som si, že v podstate každým dňom zomieram.

To je realita.

 

Nemá zmysel predstierať radosť zo života,

Veľa ľudí sa na to namotá.

Ale je to lepšia možnosť, ako ukázať svoju druhú, temnú stranu

A otvoriť neznámemu do mojich myšlienok bránu.

 

Vlastne neviem čo budem robiť ďalej,

Asi sa budem držať svojej cesty. Tmavej a chladnej.

Aj tak to nemá asi cenu rozoberať pred nimi, ostatnými.

 

Aj tak tomu nikto nerozumie,

A tak to je aj zjavne jednoduchšie.