Nad stožiarom

 

Tam hore

nad stožiarom

tam hore

visel som

do plachiet

udieral vietor

počul som spev

z jasnej oblohy

stále živý

stále visím

a posádka

oslepená slnečnými lúčmi

čaká

čaká

ktorý hriech moje telo

naposledy spácha

 

:::

 

Povesili ma

na stožiar

a nad hlavou

zbĺkla obloha

povesili ma

ale stále žijem

ten výhľad

ten výhľad si užijem

vidím až za obzor

a počujem spev

nemusím vedieť

odkiaľ pochádza

nerozumiem slovám

ale niektorým ranám

už áno

nad stožiarom

prebudilo sa ráno

a na konci každého dňa

obloha zbĺkla

ten dážď, to slnko

ten západ

oh áno

ten vánok, tá výška

tie farby na hladine

oh áno

to všetko som videl,

počul, cítil

 

::

 

Nad stožiarom

vládol pokoj

nad stožiarom

žmurkol anjel

slobodná je moje myseľ

nad stožiarom

všetko žilo

srdcu a požiarom

nerozumel nik

čí to bol smiech

plávajúci po hladine?

Vojak a či básnik

hrá na orgáne

v podpalubí

vojna vládne

ale ja visím

odsúdený za to všetko

a možno za polovicu

som naozaj mohol

ešte stále žijem

slobodný

a šťastný

tento pocit nespozná

nik z tých

ktorí z drevenej paluby

pozerajú a čakajú na koniec

nad stožiarom

krídla a nadhľad holubí

učím sa chápať

ten hnev od ľudí

nad stožiarom

ich zlosť nechrlí

aj keď ma povesili

stále žijem

v šťastí a vo snoch v ktorých žili

tí, ktorí to dokázali