Vtedy, sme nekoneční

Tak sme roztiahli krídla.
Áno. Roztiahli a odleteli.
Nečakaj, že sa vrátime.

Život nám preteká pomedzi prsty
A my tvarujeme jeho koryto.
Tak nevrav, že na múdrosť máme čakať.
Nevrav, že sme všetci na jedno kopyto.

A možno aj sme.
A čo ak?!
Tú neuhasiteľnú túžbu čo reve v nás
Nenecháme zomrieť tak
jednoducho, hlúpo.
Nedohorel oheň, nezmĺkol hlas.

Len teraz je to to správne.
Korenisté a ostré.
Príchute života zmiešané v jedno
Vytvárajú príbehy tak okúzľujúco pestré.

Brázdime životom
s tým správnym odhodlaním v duši
Možno tak málo konvenčný.
V tvojich očiach, preto nezastaviteľný,
Pretože len vtedy,
sme nekonečný.