Posledné vytriezvenie

 

Ach, ten tichý zvuk

keď sa zošuchne blúzka

na chladnú dlážku

a splanie tá vzrušujúca túžba

bosí a skoro nahí

pozeráš na mňa

a ja na teba

striedmo

vždy do iného oka

nie už nebude chladno,

už nám nebude chladno

tiché vzdychy

zimný vzduch a otvorené okno

teplý dych na krku

čas sa niekam pominul- už je to jedno

vo chvejúcich očiach vidno

výnimočný okamih

dotknem sa ťa letmo

dlaňami prechádzam od ramien

po tvojej hebkej pokožke

pozrieš mi hlboko do očí

sme len na začiatku ale už teraz je to krásne...

 

Prečo komplikovať

čo môže byť jednoduché

nerozumiem ti ale kto to vie?

snažím sa zo všetkých síl

aby si bola najšťastnejšia

aj keď sa to niekedy rýchlo zrúti

vytvorme si spoločný raj- ja tam chcem ťa

ty kráľovná a ja padlý kráľ

kedysi len o teba stál

 

Ach tie časy nevinné

túžba stále horí

ale dôvera niekam pominie...

 

Ten pocit moci

je prchavý ako chloroform

vypadli sme von

a hudbu z baru zanechali za sebou

vášeň nocou vábenou

už si chcem pamätať mená

a nie stať sa bábkou stratenou

celá noc zostala slepá a nemá

so mnou to už nič spoločné

okrem minulosti nemá

pretože ma nebaví

a už mi to za to nestojí

budiť sa stále vedľa ľudí

ktorých nepoznám

buď sa z chlapca stane muž

alebo sa zakrpatí a zostane hlúpy

keď nevieš povedať nič inteligentné

tak radšej čuš

prepáčte prosím že som odchádzal

mrzí ma to, preto toto je pre každú zranenú dušu

nechcel som byť zlý len som sa hrozne bál

a aj keď neexistuje dostatočne ospravedlnenie

vybehnem do dažďa a snáď už poučený

budem naposledy naháňať vytriezvenie