Starý byt

 

Tvoje staré topánky od prachu

zdobia tú chodbu po ktorej sme kráčali

stojím vo dverách a poddávam sa strachu

hľadali sme sa keď sme sa najviac strácali

v tých pocitoch, ktoré sme nepoznali

a všetky tie miestnosti ovládli tiene,

ktorých sme sa najviac obávali

 

Cez chodbu kuchyňa z ktorej sa vytratili všetky vône

podlaha po ktorej si behala bosá

po líci stekajú slzy, tma dychtivo vrhla sa na ne

a zhltla lásku, ktorá hriala keď zúrila ostrá kosa

neviem kde si keď prechádzam našim starým bytom

ale viem, že už je najvyšší čas postaviť sa vlastným strachom

 

Pamätáš na roh s krbom?

Na milovanie pri jeho ohni?

Potrestaní tým istým sľubom

že vydržíme, vydržíme navždy...

 

Prechádzam starým bytom

ale už v ňom nepočuť tvoj smiech

viem, ja viem, že dokonalý nie som

a ani najsilnejší dážď nezmyje žiaden hriech,

z môjho srdca všetku bolesť

svetlom neodoženiem tiene na stenách

nechávam ich ticho driemať

nech neožijú opäť v mojich ranách

šťastie ukryté v ozvenách už nebudem mať,

nie, nebudem ho v rohoch hľadať

sú len jediné dvere ktoré som nedokázal otvoriť

nie som si istý či by som uniesol keby ťa za nimi neuvidím ležať..

 

Tak ako zabudnutý klobúk,

už nevisí pri dverách tvoj obľúbený kabát

opäť zavládlo ticho tam, kde bol kedysi hluk

smiech, krik, vášeň, ktorou sme sa nechávali zlákať...