Už nevidím
v tvojich očiach to čo živíš na jazyku
už nemyslím
že tie klamstvá stoja za tú noc s tebou
prepáč že som sklamal, zas
asi to mám zaryté vo zvyku
- ten strach zo seba stras
aj keď som potreboval čas,
a toho času naozaj veľa
radšej chcem byť úprimný
ako mať vedľa seba teba
nie je pravda že už necítim
len to nedokážem vysloviť na počkanie
pochybnosti v srdci už nesýtim
áno, chcem byť s tou ktorej za to stojím
aj s chybami ktoré mám
aj keď si prisahám
že sa niektorých zbavím
ale s niektorými budeme družný tím
na veky vekov
dokonalý nie som
a snáď ani nikdy nebudem
nie je pravda že už necítim
ani že zabudnem
ako ste jedno vraveli
a druhé robili
pfu.. že vraj frajeri,
hrdinovia jediní
ktorí chceli ponížiť
ale ponížili jedine seba...
Necítim jedine potrebu
robiť zo seba niekoho kto nie som
ani byť oslepený reflektormi- ja radšej slnkom
netúžim prechádzať ako hviezda vašim plesom
moje srdce plesá
keď prechádzam zvukmi prírody a lesom
Člověk má být sám sebou. Ten kdo je, má vyhráno :) Vědět co ctít a chtít. Pěkná báseň to je.
16.07.2020 08:08:17 | Isla
Přesně tak, ta osoba dole má asi pravdu ;o)
15.07.2020 22:12:15 | Crazymike
nikdo nejsme dokonalej ale kdyby ano nebyla by to pak nuda ? opět dobrý text Davide ,) a s přírodou to mám stejně je to chrám ovšem kterej se rabuje a níčí a to je na čem záleží zachovat rovnováhu ,) a láska ? já ji stále mám jako múzu :)
15.07.2020 21:52:44 | xoxoxo
Bola by to obrovská nuda :D ďakujem ti za zastavenie, prečítanie a zanechanie tvojich slov :)
16.07.2020 21:44:12 | Dávid