Vyryté do dreva

 

Toľko pocitov, toľko mien do teba vyrytých

ako všetky tie rany dokážeš uniesť??

Po vojne je koľko nevinných zabitých??

Ja neviem, už nie, koľko obetí jeden dokáže priniesť...

Toľko žiadostí a prianí do teba vyrytých

si šťastný alebo chceš bolesťou kričať??

Ako nájsť zbraň ktorá nezabije keď je okolo toľko nabitých??

Tiež si na niektoré veci nútený si zvykať

a napriek tomu vyzeráš tak pokojne...

 

Možno roníš slzy a nikto tvoj plač nevidí,

možno mlčíš lebo ti došli sily skúšať to zas

a čakáš, čakáš kým bolesť slobodne odletí

ako z konára škovránok ktorý ti šepká pravý čas...

Keď sa cítiš nahý a premrznutý,

zohrievajú ťa všetky tie vyryté mená??

Keď sa cítiš zabudnutý,

vedz, prosím, že pre mnohých je chvíľa s tebou veľmi cenná...

 

Pamätáš si vyznania milencov aj prvé detské modlitbičky??

Pamätáš na iskru v ich očiach keď hľadeli na nočnú oblohu??

Nezabudol som na vaše tváre, na dedkov hlas ani na objatie od babičky

Nezabudol som aj keď je to dlho, čo ste odišli k Bohu...

 

Toľko slov, toľko vyznaní do teba vyrytých

niekedy ťa spálilo slnko, niekedy premočil dážď

a ty nevieš, nevieš ktorý zo všetkých tých

plášťov je ten tvoj ochranný plášť...

Niekedy sa chceš smiať, inokedy ťa obúcha vietor

viem ako pália rany kým krvácať prestanú

niekedy treba zotrieť tie slzy aby si žiť zvládol

ale niektoré spomienky s tebou zostanú

ako vyryté do dreva...

 

 

zo zbierky Vyryté do dreva