Predvianočné Vianoce

December, práve po dvadsiatom dni je štvrtý deň,
Vianočný čas mi nedovolí dať von zo seba hnev.
Jem poslednú čokoládu z adventného kalendára,
Vypínam umelého Santu,čo na stole niečo tára.

Kôš plný, už iba týždeň budem trhať sa teším,
Tento typ si nekúpim už, vždy naň iba hreším.
Radosti a pamäti bolo veľa, keď som ho dostal,
Menej bolo vtedy keď papier mesiac na ňom zostal.

Vtedy som desať minút knihu z neho dával dole,
Keď sa to podarilo zo mňa potu išlo na zem more.
Výhodu to malo, ako druh zabudnutia v ohni,
Keď to horelo, odišla aj chmura, čo ma bolí.

Pohľad z okna dnes na sviatok nie je pekný,
Prší a vietor mi príde ma zimu moc teplý.
Bojím sa mu otočiť chrbtom, veď to dobre viete,
Nebudem chorý, nechcem aby bol na druhej méte...

Vychádzam von, typická slovenská idylka,
Cirkulárka od suseda moje uško ihneď privíta.
S punčom v termoske idem na trvať vetvy,
Nech rozvonia mi dom, aby nebol taký mŕtvy.

Prichádzam do lesa na aute punč je nealko,
No aj tak som si pomýlil dvojicu tých pedálov.
Nie som zlý vodič, ale mega hrozný mechanik,
Ja dokážem v garáži aj sirkou okno prepáliť...

Svojský tuning na aute nie je vždycky výhra,
Ani keď chcem na stopke brzdiť a zrazu pridám.
Čo sa dá robiť, aj tak už zlatko moje ide do šrotu,
Hádam mi ježiško dá nové, nie dáku rachotu.

Vetvičky vidím iba na konári vo výške slona,
Takého prerasteného , čo sa kuká z hora.
Neviem ako tam ísť, no asi začnem šplhať,
Aj keď z každej výšky sa mi hneď chce blvať...

Bojím sa toho, no režem veselo všetky konáre,
Zrazu v tom teple začnú bozkávať má komáre.
Znechutený sa bojím, že čo to je za čas
divný,
Každý je dnes čulý a nie ako v sviatok hnilý.

Prídem domov, strom na mňa krásne bliká,
Na streche auta, keďže tam leží, no sa myká.
Teším sa na ozdobenie v tento krásny deň,
Zrazu na mňa sused čumí ako čerstvý peň.

Prajem mu šťastné a veselé, on jemne nechápe,
Nadávam mu, že si aj vlastný pohreb prechrápe...
On sa bráni, že ja som rýchly ako jarné preháňanie,
No na predčasné Vianoce, dáva mi on požehnanie.

Kričí po mne, že som mesiac jaksi v predstihu,
Ja začnem nadávať a ver mi, že nie potichu.
Ja hlupák keď som trhal knihu dole tak nechtiac,
Z kalendára som strhol aj nasledovný mesiac.