Cesta papradia

 

Tá cesta, cesta papradia

ma viedla, viedla ako hra

na harfe keď blúdil som

na parkete

 

Tá cesta papradia-

stromy od machu,

tiene a na ich konci

ligot zlatého dažďu

ruže ktoré sa chceli

podobať vlčiemu maku

 

Púť to bola dlhá,

neľahká

občas smutná,

občas veselá

niekedy míle

prešli bez slova

a niekedy neprestala

hrať melódia

ktorá viedla ma

papradím

za tebou- nie som princ

ale ja som ním

tým človekom, tým mužom

ktorého si čakala občas v slzách

prišiel som nech ťa rozveselím

 

Láska a úsmev je požehnaním...

Láska prevediem ťa

našim papradím

tou cestou

som nekráčal vždy sám

ale všetky tie rany

ktoré obľubou zbieram

odjakživa,

zbieram ich aby som

lepšie chápal tie tvoje

 

Lebo keď rozumieme slzám

rozumieme aj smiechu,

keď rozumieme druhým-

naučíme sa rozumieť sebe

 

Tá cesta, cesta papradia

ma viedla, viedla ako hra

na harfe keď blúdil som

na parkete

 

Tá cesta papradia-

ku začiatku až od konca

minulého príbehu

aby si mi ten posledný

pomohla dopísať

chcem byť tvoj- aby som ťa

mohol nazývať mojou...