Dievčatko

Poviem Ti príbeh o jednom dievčatku.

Život mala šťastný z počiatku.

V škole a učení vynikala,

Ostatným rada pomáhala.

Pri štúdiách cestovala,

Na nikoho nekašľala.

 

Bola trošku tichšia však,

Neverila v seba tak,

Ako by mala a to celým svojim srdcom,

Možno preto, že zatiaľ nebola s chlapcom,

Ktorý by jej dosť lásky dal

A nedokonalostí si nevšímal.

 

Jej pochyby boli pre ňu galeje,

Aj keď všetci vraveli jej že je

Poctivá, pekná, dobrá, milá,

No jej duša z vnútra hnila.

Nevedela sa brániť myšlienkam vlastným

O tom, že robí svet strašným.

 

Nerozumela prečo sa to deje,

Prečo sa jej srdce chveje.

Úzkosť zvierala jej hruď,

Nemohla sa zavše nadýchnuť.

Myšlienky vlastné ju mátali,

Po večeroch slzy po lícach stekali.

 

Chcela to všetko skončiť občas,

Ale vedela, že to chce len čas.

Vedela, že silnú oporu má

U každého, čo ju pozná.

V ľuďoch, čo ju majú radi,

Okrem rodiny aj kamaráti.

 

Vďačná za to bola neskutočne,

No nevedela čo si počne.

Nedokázala tú lásku prijať,

Myslela, že musí zo seba viac vydať.

Za všetko sa odvďačiť,

Nikdy sebe nestačiť.

 

Keď už toho mala viac než dosť

A nič jej nerobilo radosť,

Pomoc odbornú vyhľadala,

V lepšie zajtrajšky silno dúfala.

Bola z toho unavená,

No skúšala to zas a znova...